Prešovčania zvíťazili !!!

Za nevšedných ovácií nadšeného publika počtom 3000 ( slovom dvaja ) sa v neuveriteľne skorých ranných hodinách ( Košice 7:50, 5.11.2011 ) vďačným fanúšikom postupne predstavovali prešovské hviezdy. Bolo to tak spontánne, že hráči oboch tímov napokon súhlasili a na veľkú radosť obecenstva urobili spoločné foto:

a2.sphotos.ak.fbcdn.net/hphotos-ak-ash4/315773_2199535148043_1237225150_32203025_582581526_n.jpg

Na nešťastie to bol prvý, ale zároveň aj posledný svetlý moment nášho mužstva. Zmena hracieho času na poslednú chvíľu a presun na ráno prospela len nezúčastneným hráčom... Ďaľšou ranou bola stopka Braňovi U. Mal síce zákaz nástupu na nasledovný zápas, ale ten bol odložený, no nepomohlo nám ani to, že nie našou vinou. A tak sa nám publikum rozrástlo o ďaľšieho fanúšika...Vývoj zápasu naznačil hneď v prvých minútach ujo, keď z ničoho nič si sám sebe nahral pred vlastného brankára, ale myslel si, že to dôjde k Dávidovi. Súper ( HELIOS ) to hneď využil a bim, prvý gól rozvlnil našu sieť. René našťastie okamžite zakontroval a vyrovnal na 1:1. Celé dve tretiny sme len nadávali, že hráme ešte horšie ako na začiatku, je fakt , že sme boli stuhnutí ale aj tak sme hrali vyrovnanú partiu, no psychicky sme to nezvládli. Pri stave 2:1 sme mali pocit, že už prehrávame o 10 gólov... Na našu presilovku sme nasadili 3 obrancov, čo už hraničilo s absurditou. Do tretej tretiny sme do obrany povolali aj nášho nového brankára Braňa S. Pred tým sme mu museli ešte zohnať hokejku na pravú stranu. Súper sa síce zdráhal, ale prejavil veľkorysosť a nám ju požičal. Naša hromadná autosugescia na túžbu po prehre sa s nástupom Braňa S. na chvíľu utlmila, ale Dávid ukážkovým lobom prekonal mantinel a keďže rozhodcovia sa zdráhali odpískať dvojku, šiel sa rovno spýtať, či môže ísť sadnúť na trestnú lavicu. Tým konečne naplnil naše predstavy a v rýchlej sérii sme inkasovali 5 gólov. Potom sme sa ukľudnili, nasadili sme do formácie 4 obrancov a povestnou Matejovkou sme upravili na konečných 2:8.